Vyjadrenie Environmentálnej subkomisie Konferencie biskupov Slovenska k téme
4. Konferencie Rady biskupských konferencií Európy (CCEE), máj 2002 v Benátkach:

Environmentálna zodpovednosť vo vzťahu práci, výskumu, inovácii a ekonómii

V duchu 4. Konferencie CCEE o environmentálno-ekologickej problematike hodnotenej v duchu viery chceme povedať niečo o našom pohľade na vzťah environmentálnej zodpovednosti k práci, výskumu, inovácii a ekonómii. Environmentálna subkomisia pri Konferencii biskupov Slovenska momentálne pracuje na projekte environmentálno-ekologickej výchovy z hľadiska viery, čo sa v mnohých bodoch významne dotýka témy tejto konferencie.
           Je všeobecne známe, že ľudská práca, ako cieľavedomá a zodpovedná činnosť človeka je participovanie na Božom stvoriteľskom diele v tom zmysle, že človek toto Božie dielo dotvára. To je osobitne dôležitý moment z nášho pohľadu environmentálnej zodpovednosti. Božie zjavenie hovorí: ,, Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe po zemi.“ Potom Boh povedal: ,,Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno; nech sú vám za pokrm. Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi a v čom je dych života dávam všetku zelenú trávu.“ (Gen. 1, 28-30). Božie zjavenie takto deklaruje poslanie ľudí naplniť zem a vládnuť nad tvormi zeme. Vládnuť nad tvormi zeme, je vlastne povinnosť práce a to práce zodpovednej. Božie zjavenie zároveň deklaruje, že rastlinný svet je základom existencie života na zemi. Dodnes platí, že trávy živia ľudstvo.
Vďaka vedeckému poznaniu a technickej vyspelosti v našej dobe, ako aj ľudskému potenciálu naplnenie uvedeného Božieho slova stáva sa až teraz skutočnosťou. Končí sa doba boja človeka s prírodou a nutne musí nastúpiť doba zodpovedného dotvárania Božieho diela. Človek do nedávnej minulosti s prírodou bojoval, ako s veličinou ohrozujúcou jeho život. Klčoval lesy, aby mal pôdu pre pestovanie plodín, ničil rastlinných a živočíšnych škodcov, zabíjal dravé zvieratá, využíval bylinožravce a vtáky pre seba. Pri dnešnom zaľudnení zeme, tento postoj je neudržateľný, lebo znamená likvidáciu života na zemi. Ku tomu ešte pristupuje konzumný spôsob života človeka, keď človek hromadí materiálny komfort za účelom užívania života. Tak sa znásobujú ekologické problémy, ako je nárast spotreby energie, zvyšovanie odpadov a zamorovanie prostredia. Źivé tvory, ktoré v prírode zaisťujú kolobeh látok, nestačia držať tempo s aktivitou človeka a tak zem sa dusí sama v sebe. To všetko volá po environmentálnej zodpovednosti človeka. Rozvoj ľudskej civilizácie je potrebný, musí však postupovať v súlade s prírodou.
Ponajprv je potrebné zachovať genofond. To znamená, že doteraz jestvujúce druhy tvorov je potrebné zachovať. Výnimkou sú iba nebezpečné organizmy, ktoré človek môže vyhubiť pre nebezpečné ochorenia, ktoré spôsobujú. Pre jednotlivé druhy rastlín a živočíchov a pre ich zachovanie sú potrebné biotopy, či už prirodzené, alebo umelé. Je to prostredie, ktoré vyhovuje dotyčnému druhu, v ktorom žije  a rozvíja sa. Takéto lokality ako chránené územia mali by byť útočišťom pre jednotlivé druhy a mali by sa odlišovať od ostatných produkčných oblasti zeme. Zachovanie genofondu má význam pre budúcnosť, lebo dnes ešte nepoznáme úplne význam a dôležitosť jednotlivých genómov. Keďže prírodných lokalít, ako vhodných biotopov je nedostatok, nutné sú aj umelé útočištia. V tejto veci môžu urobiť svoje botanické  a zoologické záhrady, obory, arboréta a pod. Ich idey je potrebné formulovať a podporovať v rámci politiky štátu.
Po druhé je potrebné zodpovedné využitie možností genetiky.
Súčasné experimenty s genetickým manipulovaním organizmov poukazujú na vrchol ľudskej vedy. Tieto manipulácie už môžu prevýšiť len psychické paranormálne manipulácie. Tu je človek skutočne Božím spolupracovníkom a tomu primerane má aj veľkú zodpovednosť. Na základe toho, čo je doteraz známe, je možné stanoviť určité morálne zásady pre túto oblasť vedy a ľudskej činnosti z hľadiska kresťanského. Ako je známe, dnes je možné genetickými manipuláciami krížiť všetko so všetkým. Preto ako dôležité sa javia nasledovné zásady:

1. Človek by nemal v nijakom prípade vytvárať organizmy zlé a nebezpečné.
2. Je potrebné rešpektovať integritu stvorenstva a nedevastovať ho vytváraním chimér
    a netvorov.
3. Genetické manipulácie robiť za účelom zlepšenia stvorenstva tak po stránke telesnej, ako aj
    psychickej a nie za účelom jeho zhoršenia.
4. Pokusné genetické manipulácie je potrebné robiť na medzirodových hybridoch rastlín
a medzidruhových hybridoch zvierat, lebo tieto sú neplodné a nemôžu sa v prírode   rozmnožiť, čím sa predíde ekologickej hrozbe v prípade nepredvídateľných efektov.
(Dnes sú už desiatky manipulovaných organizmov tak rastlín, ako aj živočíchov, ktoré  unikli do prírody a ďalším krížením v prírode vznikajú ekologické hrozby.)
5. Využiť možnosti, ktoré ponúka sama príroda, ako je princíp symbiózy a probiózy. To                
    znamená, genetickými manipuláciami nevytvárať parazity a dravce, ale skôr smerovať
    k symbióze a probióze.
6. V genetických manipuláciách zamerať sa na úžitkové rastliny, resp. ich medzirodové hybridy
za účelom produkcie plodov, kvetov, cukrov, živočíšnych bielkovín, tukov, farmaceutických  látok, priemyselných látok a pod.
7. Genetickými manipuláciami vytvárané novotvary na rastlinách a živočíchoch mali by byť 
    akcidentálneho charakteru a nemali by zasahovať do podstaty tvora, lebo to by znamenalo
    podstatne meniť prírodu, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky.
8. V prípade nižších tvorov pri genetických manipuláciách využiť fungujúci princíp v prírode –
    výlučky jedného sú potravou druhého, napr. víno, kyslík, proces trávenia a pod.
    Sortiment týchto produktov možno genetickými manipuláciami nespočetne rozšíriť.

Geneticky manipulované organizmy môžu pozitívne zasiahnuť všetky oblasti života a môžu poskytovať to, čo človek potrebuje. Predpokladom je rešpektovanie prírody človekom. Ak človek zaujme svoj tradičný postoj – robiť iba to, čo sa jemu zdá byť užitočné a nehľadí na dobro tvorstva a ku tomu ešte pridá svoje komerčné záujmy, potom ekologická havária je neodvratná. V tak závažnej oblasti, ako je zasahovanie človeka do podstaty prírody je potrebná plná zodpovednosť, bez komerčných záujmov a bez jednostranného zamerania na momentálne dobro človeka.
Po tretie ide o zodpovednosť za využitie ekológie a etológie z hľadiska ekonomiky.
V prírode je známy jav, že ak má niektorý druh rastlinný, alebo živočíšny optimálne životné podmienky, tak sa premnoží. Takto pomerne jednoducho možno získať bohatstvo v ríši rastlín a živočíchov. Je to vec poriadku zo strany človeka a využitia interakcií medzi tvormi. Tak môžu prísť k dostatku potravín potrebných produktov ľudia chudobných zemí. Každá oblasť na zemi má svoje rastliny a živočíchy, ktoré sú jej bohatstvom. Introdukcia cudzích hospodárskych zvierat a kultúrnych rastlín je často nehospodárna. Tak ,, obšťastnila“ Európa rozvojové zeme a vyviezla svoje problémy do nového sveta. Vytváranie optimálnych životných podmienok pre organizmy je viac vec vedeckého prístupu, teda vzdelania a prístupu človeka, ako finančných investícii. Ako úžitkové rastliny a zvieratá by mali slúžiť predovšetkým vysokoúžitkové finálne hybridy, alebo medzidruhové hybridy vyšľachtené na prirodzenom základe, ktoré sú výsledkom šľachtiteľských chovov, plemenných chovov, rozmnožovacích chovov a šľachtiteľských staníc. Tieto inštitúcie by mali mať ochranu a podporu štátu. Je potrebné použiť aj netradičné postupy, ako je hydropónia, umelá pôda, meristénové kultúry, produkcia biomasy na báze buniek, mikroorganizmov, planktonu. To všetko sú možnosti využitia ekológie a etológie v zápase o odstránenie chudoby a nedostatku.
Po štvrté zodpovednosť za recykláciu odpadu.
S rozvojom ľudskej civilizácie nutne súvisí narastanie odpadov. Samozrejmosťou by mala byť recyklácia kovov, hliníka, skla, plastov, papiera. Táto hmota môže poslúžiť človeku nespočetne krát v rôznych podobách. Napr. plastová fľaša sa môže zmeniť na nákupnú tašku, potom na hrebeň atď. Organický odpad je možné využiť ako zdroj bioplynu, alebo prostredie na chov červov, alebo kompost a pod. Recyklácia odpadov by mala byť prejavom environmentálnej zodpovednosti.

           Environmentálna subkomisia pri Konferencii biskupov Slovenska kladie dôraz na formovanie svedomia v rámci náboženskej výchovy v školách, keďže vzťah človeka k stvorenstvu je súčasť evanjeliového posolstva. Taktiež naša subkomisia zdôrazňuje eschatologický aspekt stvorenstva v duchu slov sv. Pavla apoštola: ,,... stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo a vykúpenie svojho tela.“ (Rim. 8 20-23).
Eschatologický aspekt stvorenstva zvlášť zdôrazňujú protestanské cirkvi, čo je zároveň dôležitý ekumenický bod. (Náboženstvo – životné prostredie – hodnoty pre udržateľnú budúcnosť, Liptovský Ján 2001).

Banská Bystrica, 4. 5. 2002