Chráňme stromy pri cirkevných objektoch
2005

Úvod    
Stromy sú osobitnou skupinou organizmov v rastlinnej ríši. Niektoré rastliny sú primitívne a nemajú telo rozdelené na orgány a tak sú viac menej kolóniou buniek. Väčšinou sú však rastliny vyššie organizované s orgánmi špecifikovanými na potrebné funkcie. Také sú aj stromy. Koreň je „hlavou“, koruna „telom“, drevo „kostrou“, kambium a lyko „svalstvom“ so zložitým cievnym systémom, živá časť kôry „kožou“, borka - odumretá časť kôry „odevom“, listy sú orgánmi dýchania a „trávenia“, kvety orgánmi rozmnožovania. Niektoré rastliny sú jednoročné, iné dvojročné, ako napr. väčšina tráv, iné zas viacročné a ďalšie mnohoročné. Stromy sú viacročné, často dlhoveké. Niektoré druhy stromov sú oddeleného pohlavia, iné zasa jednodomé. Strom pre svoju dlhovekosť je „pamätník“ dôb minulých. Dnes vieme z neho vyčítať, aké boli klimatické podmienky v tom ktorom roku v minulosti, ba aj udalosti odohrávajúce sa v jeho okolí. Často aj samotná ľudská činnosť zanechala v ňom stopy, hoci niekedy na prvý pohľad iba nepatrné. Aj z tohto dôvodu staré stromy sú hodné našej pozornosti. Ich likvidácia má byť až posledným riešením, a to z primerane vážnych dôvodov. Zodpovedný postoj človeka a osobitne kresťana k stromom je súčasťou jeho postoja voči stvorenstvu a v konečnom dôsledku k Bohu Stvoriteľovi, v zmysle slov Jána Pavla II.: „Úcta k životu a dôstojnosti ľudskej osoby zahŕňa aj úctu a starostlivosť o stvorenstvo, ktoré je spolu s človekom povolané oslavovať Boha“1.

Funkcie stromov
Stromy plnia mnoho rôznych užitočných funkcií, z ktorých spomeňme aspoň niektoré. V rámci biotickej funkcie poskytujú útočište rôznym druhom živočíchov (napríklad hmyzu, plchom, vevericiam, netopierom a najmä vtáctvu). Klimatizačná funkcia stromov spočíva v prispievaní k čistote, sviežosti a niekedy aj vôni ovzdušia. Stromy zmierňujú teplotné extrémy, napríklad v horúcom lete pod svojimi rozložitými korunami poskytujú blahodárny chládok. Nezanedbateľnou je aj estetická funkcia stromov, pretože dotvárajú architektonickú krásu kostola či iného objektu a výrazne sa podieľajú na celkovom estetickom vzhľade a dôstojnosti prostredia. Mohutné stromy vypínajúce sa pri kaplnkách najmä v nelesnej krajine majú spravidla aj krajinotvornú funkciu. V niektorých prípadoch sú okolité stromy tak staré ako samotný kostol či kaplnka, čiže sú živými pamätníkmi ich založenia a vtedy hovoríme o ich historickej funkcii. Z uvedených, ale aj ďalších tu nespomenutých dôvodov si stromy zasluhujú našu úctu, obdiv a starostlivosť.

Starosti so stromami
K najčastejším problémom v súvislosti so stromami pri kostoloch patrí ohrozovanie okoloidúcich opadávaním suchých konárov, najmä za veterného počasia. Spôsobené je to spravidla zanedbaním včasného odstraňovania uschnutých konárov v rámci riadnej údržby stromov. Veľmi vážnym problémom, prejavujúcim sa najmä u starých stromov s porušenou rovnováhou koruny a hnilobou kmeňa, je možnosť odlomenia a pádu niektorého z hrubých kostrových konárov alebo zlomenia celého, prípadne časti dutého kmeňa. Staré stromy môžu svojím mohutným koreňovým systémom narušovať statiku priľahlého kostola či kaplnky, čo sa prejavuje trhlinami v múroch. Nepravdepodobným je zapríčiňovanie vlhnutia objektu, pretože strom koreňmi vodu práve odsáva a korunou ju odparuje, čím napomáha k vysušovaniu stavby. Hlavnou príčinou vlhnutia býva nedostatočná izolácia základov stavby. K neodôvodneným problémom patrí znečisťovanie strechy, odkvapov, ako aj cestičiek a priestoru pod stromami opadom lístia alebo ihličia, pretože je to prirodzená vlastnosť stromov a možno to riešiť častejším čistením týchto priestorov. Spornou je aj požiadavka na odstraňovanie stromov vizuálne ovplyvňujúcich samotnú stavbu, čo by sa malo riešiť zabezpečením vzájomného súladu medzi vlastným objektom a jeho okolím, ktoré ho dotvára.
Riešenie problémov
Väčšine problémov v súvislosti so stromami sa dá predísť pravidelnou starostlivosťou o ne. Ošetrovanie stromov má za cieľ udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu, prípadne odstrániť následky poškodenia. V jednoduchších prípadoch ide o orezávanie suchých a poškodených konárov s následným ošetrením rezných plôch, prípadne aj presvetlovanie alebo formovanie koruny. Zložitejším a nákladnejším i odborne náročnejším je ošetrovanie mohutných, starých stromov. Tieto majú spravidla dutiny, nezriedka aj vyhnívajúce, ktoré oslabujú stabilitu kmeňa. Treba z nich odstrániť zahnívajúce drevo, vydezinfikovať ich, odvodniť a zabezpečiť izolačným náterom. Zásadne sa dutiny nevypĺňajú rôznymi hmotami a prekrývajú sa len čiastočne proti vnikaniu vody. V prípade narušenej stability koruny je možné vykonať väzbu kostrových konárov a odľahčovacie rezy v korune na úpravu narušeného ťažiska. Ošetrovanie stromov sa vykonáva počas vegetácie, ale v mimohniezdnom období, aby dopad na živočíchov a najmä vtáctvo bol čo najmenší. Strom je možné zachrániť aj keď narušuje statiku priľahlej stavby tak, že sa preruší a odizoluje problémová časť koreňovej sústavy. V prípade výsadby (doplňovania) stromov ich treba sadiť v dostatočnej vzdialenosti od stavieb, aby ich neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali. Zásadou je, že problematické stromy je nevyhnutné najprv odborne posúdiť a na základe toho navrhnúť vhodné spôsoby ich ošetrenia. Samotné ošetrenie musí byť vykonané odborne spôsobilým osobami.

Predpisy na ochranu stromov
Základným predpisom na ochranu stromov (drevín) mimo lesa rastúcich je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, spolu s vyhláškou MŹP SR č. 24/2003 Z. z. na vykonávanie citovaného zákona. Prvostupňovým orgánom štátnej správy vo veciach ochrany drevín je obec, ktorá môže uložiť majiteľovi či správcovi pozemku, na ktorom strom rastie, vykonať nevyhnutné opatrenia na jeho ozdravenie alebo rozhodnúť o jeho vyrúbaní. Ochrana sa vzťahuje na všetky stromy s obvodom kmeňa nad 40 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, ako aj na kroviny s rozlohou nad 10 m2. Na cintorínoch sú chránené stromy a kry všetkých rozmerov. Na výrub dreviny sa vyžaduje riadne odôvodnená písomná žiadosť, ktorá je spoplatnená a obsah ktorej vyplýva z citovanej vyhlášky. Strom možno vyrúbať až po vydaní príslušného rozhodnutia obce, ktorá môže určiť podrobnejšie podmienky výrubu alebo výrub obmedziť, prípadne aj zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami kladenými na ochranu drevín. Výrub sa vykonáva spravidla v období vegetačného kľudu (október-marec). K zásahom (ošetrenie, výrub) týkajúcich sa chráneného stromu (označený je príslušnou tabuľkou) sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (Krajský úrad ŹP).
    V prípade, že strom bezprostredne ohrozuje zdravie či život človeka alebo môže spôsobiť značnú škodu na majetku, nie je potrebné dopredu žiadať o súhlas s výrubom, ale ten kto výrub z týchto dôvodov uskutočnil, musí do 5 dní písomne oznámiť túto skutočnosť obci a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub.

Užitočné informácie
Podrobnejšie informácie týkajúce sa ochrany a starostlivosti o dreviny možno získať na: 
Obvodných a krajských úradoch životného prostredia
Príslušných organizačných útvaroch Štátnej ochrany prírody SR
Niektorých environmentálnych občianskych združeniach
Environmentálnej subkomisii pri KBS

1 Ján Pavol II., Posolstvo k 1. januáru 1990, bod 16