Mt 12, 50
Využitie potenciálu lesov pre rozvoj zodpovedného cestovného ruchu na vidieku
Les predstavuje jednu z kľúčových zložiek krajiny. Rekreačné využívanie lesných parkov a lesov vo všeobecnosti má pozitívny dopad na kvalitu života mestského typu človeka. Prieskumy uskutočnené na reprezentatívnych vzorkách respondentov a zamerané na ich vzťah k rekreácii v lesnom prostredí a mestských lesoch ukázali, že klady toho typu rekreácie sú vysoko hodnotené vďaka ich kladnému vplyvu na duševné zdravie, zvýšenej úrovni spoločenskej interakcie, a vyúsťujúci do zvýšenej sebaúcty. Identifikované boli aj také pozitíva ako zlepšenie fyzickej kondície, potreba ochrany kultúrnych a prírodných hodnôt v krajine ako aj prírody ako takej (KHAREL-BASTOLA 2008). Kultúrno-historické štúdie ukazujú, že prevládajúce lesné prostredie Európy najmä v období stredoveku bolo cielene využívané v tvorbe náboženských obrazov, architektúry a usmerňovaní životného štýlu. Išlo o motívy Stromu života, zakladanie kláštorov uprostred hlbokých lesov (kartuziáni), vývoj gotickej architektúry atď. Les bol vnímaný ako miesto meditácie, európska obdoba púšte-miesta života prvých kresťanských pustovníkov.
Vzhľadom na svoju rozlohu na území SR predstavuje v procese rekreácie dôležitý vizuálny vnem návštevníka. Lesy, ako významný krajinný prvok, pokrývajú 40,6 % územia Slovenska (1 991 557 ha). Vzhľadom na túto skutočnosť sú lesy významným atraktorom vo voľno časových aktivitách a podstatná časť rekreačných aktivít a rozvoja cestovného ruchu je často krát lokalizovaná práve do lesného prostredia.
Lesnatosť osobitne chránených častí prírody predstavuje 72,6 %, z čoho vyplýva veľká dôležitosť lesných ekosystémov v týchto územiach. Celková výmera chránených území v SR predstavuje 23,2 % z územia Slovenska a viac ako 43,0 % rozlohy lesného pôdneho fondu.
Výmera lesov v Chránených krajinných oblastiach je 73,0 %, v národných parkoch a ich ochranných pásmach 72,5 % v maloplošných chránených územiach (bez ochranného pásma 74,3 %) (zdroj: http:/enviroportál.sk). Národné prírodné rezervácie (NPR – kategória Ia podľa klasifikácie chránených území IUCN) zaberajú iba 4,07 % z celkového zalesneného územia a predstavujú najvzácnejšie časti chránených území. Treba zdôrazniť, že rozvoj udržateľného cestovného ruchu nie je vzhľadom na relatívne malú výmeru územia v najprísnejšom stupni ochrany podstatne limitovaný, aj keď v neinformovanej verejnej mienke prevláda opačný názor.
Je opodstatnené, ak chránené plnia aj svoju poznávaciu funkciu pre návštevníkov, pohybujúcich sa po značených turistických chodníkoch, alebo ak sú predmetom záujmu špecialistov. Ich využívanie na prilákanie vyššieho počtu návštevníkov do regiónu však musí byť koncipované tak, aby viedlo k uvedomeniu si prírodných hodnôt ako sprievodného znaku kvality a neporušenosti prostredia, prípadne k pocitu potreby ochrany jeho najcennejších zložiek.
K základným predpokladom, na ktorých môže rozvoj cestovného ruchu na vidieku stavať je existencia dobre rozvinutej a udržiavanej siete turistiky značených chodníkov. Táto sieť je napriek variabilite hustoty dostupná prakticky na celom území Slovenska. V porovnaní inými krajinami ide o veľkú výhodu, pretože podobná infraštruktúra tam nie je dostupná.
Druhým predpokladom sú služby, od ubytovacích, cez stravovacie a špecializované, ktoré sú v súčasnosti v menšej alebo väčšej miere dostupné vo väčšine obcí. Dá sa povedať, že kvalitu služieb v súčasnosti domáci aj zahraniční návštevníci oceňujú ich opakovaným využívaní a naopak.
Mieru využívania týchto služieb priamo ovplyvňuje dostupnosť informácii o ich poskytovateľoch. V tejto oblasti je internet vynikajúcim prostriedkom. Často však býva podcenená úroveň prezentácie, najmä v cudzom jazyku, čo môže záujemcu odradiť.
Nástrojom zvyšovania atraktívnosti mikroregiónov a obcí pre návštevníkov je budovanie náučných chodníkov, ktoré sú vynikajúcou príležitosťou na prezentáciu obce, jej okolia, histórie a života obyvateľov. Okrem iného predstavujú platformu aj na prezentovanie náboženského života a tak aj svedectva obyvateľov – napr. poukázaním na význam a starostlivosť o sakrálne pamiatky v interiéri kostola, ale aj na roztrúsenú sakrálnu architektúru, napr. Božie muky, kríže a iné pamiatky nachádzajúce sa v otvorenej krajine. Predmetom záujmu môžu byť aj cirkevné a sviatočné zvyky obci.
Náučné chodníky bývajú zväčša budované ako samostatné. Pri absencii živého slovného prejavu sprievodcu je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť príprave a pútavosti textov a sprievodného obrazového materiálu, ktorý by kvôli udržaniu záujmu nemal prekročiť pomer 1:3. V opisoch na paneloch je sa má využívať živý štýl blízky rozprávačskému prejavu s vysokým podielom slovies a menším podielom podstatných mien. Z nich je potrebné pri opisoch vybrať tie, ktoré majú kľúčový význam. Podobne je potrebné zabezpečovať pravidelnú údržbu chodníka s výbavou (altánky, prístrešky, studničky...), pretože zdevastovaný chodník odrádza od ďalšej návštevy. To isté platí pre budovanie cyklotrás.
V týchto súvislostiach však zdôrazňujeme potrebu dostatočného personálneho zabezpečenia možnosti vstupov do záujmových objektov počas turistickej sezóny v sprievode miestneho, vyškoleného sprievodcu. Bolo by vhodné, pokiaľ by sa obce združili a nechali si vyškoliť vlastných sprievodcov odbornou agentúrou, aby sa docielila ich profesionálna úroveň. V každom prípade je nevyhnutné vybaviť ich dostatkom informačných materiálov, ktoré by však mali byť dostupné na miestach, pri ktorých je predpoklad, že budú hojnejšie navštevované (napr. aj predajne potravín, zariadenia, občerstvenia, kostoly atď.).
Na záver možno konštatovať, že postupné doplňovanie dovybavenosti do ucelenej ponuky cestovného ruchu svojim trvalým efektom prevýši veľké developerské projekty, ktoré v súčasných podmienkach vo väčšine prípadov prispievajú k znehodnocovaniu krajiny (toho najcennejšieho, čo na Slovensku máme) pre budúcnosť a prinášajú životný štýl nezlučiteľný s dlhodobým využívaním zdrojov a udržaním kvality života dôsledkom toho bol prudký pokles návštevnosti vo veľkých strediskách počas pretrvávania hospodárskej krízy.
Mementom a poučením je, že sa treba naučiť rozlišovať medzi zdravými hodnotami ako je krajinný obraz, ráz a príbeh krajiny, a chvíľkovými rozmarmi trhu a konzumnej spoločnosti.
Doc. Ing. Viliam Pichler, Dr.,
člen Environmentálnej subkomisie KBS