Cookies management by TermsFeed Cookie Consent

Vyhlásenie environmentálnej subkomisie pri KBS
k problematike životného prostredia v meste

 

Na území Slovenska vznikali prvé mestá ako trhové strediská a v 13. storočí získali niektoré z nich výsady slobodných miest. Vytvárali sa väčšinou pri dôležitejších cestách, stoličných hradoch, biskupskom sídle, významných brodoch a podobne. Po tatárskom vpáde do Strednej Európy, prichádzajú na naše územie kolonisti z nemeckých krajov a zakladajú banícke a remeselné strediská. V ďalšom vývoji sa mestá na Slovensku stávajú strediskami hospodárskeho, kultúrneho, politického i cirkevného života. Prudký rast a rozvoj miest, sprevádzaný vzostupom industrializácie, príznačný pre celú Európu, najmä v druhej polovici 20. storočia, neobišiel ani Slovensko. Výstavbou sídlisk vznikali podmienky pre prílev obyvateľstva z vidieka do mesta za prácou a ako nevyhnutnosť sa rozvíjala aj hromadná a osobná automobilová doprava, ktorá je dnes charakteristickým znakom našich miest.

Mesto svojou atmosférou , ktorú vytvárajú ľudia spolu s charakterom životného prostredia ovplyvňuje svojich obyvateľov; mesto môže na človeka samého ako aj celú spoločnosť pôsobiť pozitívne aj negatívne. Už pápež Pavol VI. v apoštolskom liste Octogesima adveniens z roku 1971 kladie otázku: „Nie je vznik mestskej civilizácie, sprevádzaný nárastom industrializácie, v skutočnosti naozajstnou výzvou pre inteligenciu človeka, pre jeho organizačné schopnosti a pre jeho predvídavosť? Človek zakúša novú osamelosť, nie voči nepriateľskej prírode, ktorú sa  počas mnohých vekov usiloval ovládnuť, ale v anonymnom dave, ktorý ho obklopuje a v ktorom sa cíti ako cudzinec.“ (Oa 10)  Pápež preto tomto liste vyzýva: „Je naliehavé obnoviť na úrovni ulice, štvrte alebo obce spoločenské prostredie, v ktorom by mohol človek nájsť to, čo môže uspokojiť spravodlivé potreby rozvoja jeho osobnosti.“ (Oa 11) Je nesporné, že spravodlivé potreby rozvoja ľudskej osobnosti sa nemôžu týkať len materiálnych podmienok života. „Je tu povinnosť“, píše ďalej pápež, „ na ktorej majú mať kresťania účasť: budovať mestá ako miesta, kde žijú ľudia a ich rozšírené spoločenstvá; vytvárať nové susedské a medziľudské vzťahy ... Ľuďom neúnosne skoncentrovaným v mestských aglomeráciách priniesť posolstvo nádeje prostredníctvom žitého bratstva a príkladom viditeľnej spravodlivosti. V Biblii je naozaj mesto často miestom hriechu a pýchy, ktorá človeka  izoluje aby si zariadil život bez Boha, či dokonca sa mu vzoprel; avšak je tiež Jeruzalemom, svätým mestom, miestom stretnutia s Bohom a prísľubom mesta, zostupujúceho z neba.“ (Oa 12)  Podobne pápež, blahoslavený Ján Pavol II. v postsynodálnej exhortácii Ecclesia in Europa z roku 2003 píše, „že očakávanie nových nebies a novej zeme (kresťanov) ani zďaleka neodcudzuje dejinám, ale naopak, posilňuje  ich starostlivosť o pozemské veci, kde už teraz klíči zárodok a podoba sveta, ktorý príde. Preniknutí týmito istotami viery, chceme sa usilovať o budovanie mesta hodného človeka ... vieme, že statočné úsilie o výstavbu lepšieho sveta sprevádza Božie požehnanie a že každé semienko spravodlivosti a lásky, ktoré sa v časnosti zaseje, kvitne pre večnosť.“ (EE 97) Pápež ďalej vyzýva uznať inšpirujúcu úlohu sociálneho učenia Cirkvi (EE 98) utvoreného vnútorným spojením s ľudskou dôstojnosťou tak, že ho môžu pochopiť aj tí, ktorí nepatria k spoločenstvu veriacich (EE 99). Napokon by sme radi uviedli slová aktuálneho pápeža Benedikta XVI. z jeho prednášky, ktorú mal ešte ako kardinál v roku 2001 v Cernobbio pred zástupcami zo sveta ekonomiky a politiky: „racionalita je podstatným rozlišovacím znakom európskej kultúry. Práve ňou, z istého hľadiska, dobyla svet ... ale táto racionalita sa môže stať devastujúcou, ak sa oddelí od svojich koreňov a za jediné kritérium  vztýči  technickú možnosť. Je preto nevyhnutné puto s dvoma veľkými prameňmi poznania – s prírodou a históriou. Obidve tieto oblasti nehovoria  jednoducho  samy za seba, ale z oboch  môže vyplynúť  nasmerovanie cesty (Ratzinger J., 2001 in: Európa, jej základy v súčasnosti a v budúcnosti. SSV Trnava, 2005)

Vzhľadom z tomu, čo sme uviedli nabádame k iniciatívam a zodpovednosti na všetkých spoločensko-politických úrovniach aby sa naše mestá stávali spoločenstvami v ktorých môže každý človek nájsť podmienky pre skutočný a integrálny osobnostný rozvoj, ku ktorému patrí nielen oblasť materiálna ale aj duševná a duchovná.

Nik sa nemôže zbavovať svojej zodpovednosti a príslušných iniciatív vo svojich možnostiach, očakávajúc či vyžadujúc zodpovednosť a iniciatívu iných či vyššie spoločensko-politicky postavených.

Pretože príroda a história patria k prameňom poznania a tým aj k integrálnemu osobnostnému rozvoju človeka i celej spoločnosti nabádame tiež najmä tých, ktorí majú moc, aby vo svojom rozhodovaní o tvárnosti našich miest zohľadňovali prírodné prostredie ako aj ich spoločensko-historicky cenné pamiatky.

Nabádame a vyzývame, najmä v architektonicko-urbanistickej oblasti, počítať pri tvorbe životného prostredia v meste s rastlinstvom a živočíšstvom, ktoré k nemu podstatne patrí 
a bez ktorého mesto pôsobí negatívne či priam depresívne.

Odporúčame preto:

a) dostatočne veľké plochy so stromovou a krovinnou vegetáciou a rekreačno-športové zóny, s prípadnými zooparkmi, s u nás žijúcimi zvieratami, ktoré môžu prevádzkovať aj súkromníci.
b) zachovať zvyšky pôvodných biotopov a vytvárať podmienky pre život a šírenie sa vhodných rastlinných a živočíšnych druhov v mestskom životnom prostredí.
c) zapojiť prirodzené alebo umelo vytvorené vodné plochy, do rekreačno-športových zón, najmä v mestách, kde už jestvujú.
d) vytvárať  architektonicko-historicky cenné pamiatkové zóny
e) presmerovanie, najmä tranzitnej nákladnej dopravy, mimo intravilán  s realizáciou vegetačných protihlukových a protiprašných pásov.
f) rozšíriť kompetencie miest a orgánov verejného poriadku v oblasti priestupkov a trestných činov vo vzťahu k mestskému životnému prostrediu a možnosti ich sankcionovať, v primeranej miere previnenia, formou verejno-prospešných prác.
g) Kresťania by mali byť príkladom v osobnej angažovanosti sa do akcií zameraných na zlepšovanie životného prostredia najmä v okolí svojho bydliska.