Dokumenty komisií a rád KBS

V septembri 1994, sa v Káhire uskutočnila významná konferencia OSN o populácii a rozvoji. Celé svetové spoločenstvo na nej hľadalo riešenie kľúčových problémov spojených s populačným rastom a zaostalosťou niektorých častí sveta. Piate výročie Káhirskej konferencie sa stalo príležitosťou aj na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia OSN v júli t.r. v New Yorku a je príležitosťou aj pre nás, aby sme sa zamysleli nad niektorými otázkami, ktoré konferencia nastolila.
V záverečnom dokumente Káhirskej konferencie je značná časť venovaná tzv. reprodukčným právam. Tento pojem je novotvar, v oficiálnom dokumente OSN sa vyskytol prvýkrát, nejedná sa však o žiadne nové ľudské práva. Termín "reprodukčné práva" je súborné označenie pre už prv deklarované ľudské práva, súvisiace s ľudskou reprodukciou. Pretože medzi základné úlohy SKIP patrí sledovanie a presadzovanie dodržiavania ľudských práv na Slovensku i vo svete, považujeme za svoju povinnosť vyjadriť sa k tejto aktuálnej otázke a upozorniť na jej zneužívanie.
Podľa Záverečného dokumentu Káhirskej konferencie, časti 7.2, reprodukčné práva vychádzajú zo "základného práva všetkých dvojíc a jednotlivcov rozhodovať slobodne a zodpovedne o počte a čase narodenia svojich detí a mať informácie a prostriedky, ako tak učiniť, aby dosiahli najvyšší štandard sexuálneho a reprodukčného zdravia". Svätá Stolica pripojila k tejto všeobecnej formulácii výhradu, v ktorej spresňuje, že pod dvojicami rozumie manželské páry, a sexuálne a reprodukčné zdravie chápe nie ako niečo samostatné, ale v celostnom ponímaní človeka. /KN 47/94/. Zdôraznila tiež, že pri prostriedkoch je dôležité uvážiť aj ich mravnú prístupnosť. Reprodukčné zdravie teda nemožno oddeliť od zdravého zmýšľania a rozhodovania podľa zdravej morálky. Reprodukčné právo je právo na takéto zdravie.
Voči kompromisným formuláciám Káhirského dokumentu možno mať mnoho výhrad, najmä pre ich nejednoznačnosť a neúplnosť. Nejednoznačnosť formulácii zneužívajú rôzne nátlakové skupiny, ktoré by svoj výklad chceli podať ako stanovisko OSN a nanútiť ho aj ostatným. Pritom neraz ide významový posun zachádzajúci ďaleko za filozofiu OSN.
V takýchto intepretáciách sa reprodukčné práva často chápu presne v opačnom zmysle, ako právo na ne-reprodukciu, na sex oddelený od reprodukčnej funkcie. Nezriedka sa ignorujú práva nenarodeného, ale i narodeného dieťaťa, práva otca, právo a povinnosť rodičov vychovávať, práva zdravotníckych pracovníkov. Právo dieťaťa na rodičovskú lásku sa interpretuje ako právo nechceného dieťaťa byť potratené.
SKIP varuje najmä pred takými dezinterpretáciami, ktoré sa dostávajú do rozporu nielen s učením Cirkvi, ale aj so samotnými dokumentami OSN. Tak napr. v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa niektorí deťom pred narodením nepriznávajú žiadne práva, z čoho potom odvodzujú akési právo ženy na umelý potrat. V rozpore s filozofiou OSN, ktorá kladie práva detí a rodiny na prvé miesto a priznáva im osobitnú ochranu, kladú tieto skupiny na prvé miesto jednotlivca a jeho "sexuálne zdravie". Pre takéhoto absolutizovaného jednotlivca sa potom rodina stáva zbytočnou. Nečudo, že mládeži sa potom miesto práva na harmonický telesný a duševný vývoj v rámci rodiny ponúkajú akési nové sexuálne práva.
Medzi tých, čo sa dožadujú takýchto a ďalších "nových práv", patrí predovšetkým Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo /IPPF/, ktorá prednedávnom vydala svoju Chartu sexuálnych a reprodukčných práv a ktorá má aj na Slovensku svoju pobočku.
SKIP pripomína, že práva majú zmysel len vtedy, keď sú vyvážené povinnosťami. Aj encyklika Jána XXIII Pacem in Terris, ktorá je celá venovaná problematike ľudských práv, hneď na začiatku pripomína, že základom prirodzeného, t.j. Bohom stanoveného poriadku je rovnováha medzi právami a povinnosťami.
V súvislosti s ľudskou reprodukciou je právo na život vyvážené povinnosťou primerane chrániť a udržiavať život, a to nielen svoj. Sme povinní rešpektovať práva iných, no tým sa naša zodpovednosť nekončí. Služba životu je prirodzenou povinnosťou každého z nás. Sme zodpovední aj za odovzdávanie života a vytváranie optimálnych podmienok pre život.
„Ľudský život je darom, ktorý prijímame na to, aby sme ho znovu darovali" /Evangelium vitae 92/. Pozvanie odovzdávať život je súčasťou radostnej zvesti Evanjelia. Na ňom je založené kresťanské ponímanie reprodukčných práv.
Prirodzeným právom človeka, ktoré uznávajú i dokumenty OSN, je založiť si rodinu a v jej rámci odovzdávať život ďalej. Toto právo je však ohrozené aj z inej strany, keď zhoršená ekonomická situácia najviac dolieha práve na rodiny s deťmi. Podmienky, v ktorých by mohli zodpovedne priviesť na svet a vychovať svoje deti, sú pre mnohých mladých ľudí na Slovensku takmer nedosiahnuteľné. SKIP je znepokojená ľahostajným postojom našej spoločnosti, neúčinnou populačnou politikou i celkovou verejnou mienkou, ktorá bremeno založenia novej rodiny ponecháva len na mladých a necháva ich bez pomoci.
Reprodukovanie života sa deje v spoločenstve. Najmenším a základným spoločenstvom, ktorého úlohou je reprodukovať ľudský rod, je rodina. Preto musí byť vybavená aj príslušnými právami. SKIP zdôrazňuje, že skutočné reprodukčné práva sú právami rodiny. Preto Svätá Stolica vypracovala Chartu práv rodiny /1983/ a ponúka ju všetkým zainteresovaným ako model a východisko pre zákonodarstvo a rodinnú politiku.
SKIP súčasne upozorňuje na Deklaráciu práv počatého dieťaťa, ktorú 1.6.1999 v Bratislave podpísali štyri slovenské občianske združenia. Táto Deklarácia, vychádzajúca z právneho poriadku SR a medzinárodných dohovorov, sumarizuje práva počatého dieťaťa, menovite právo na život, právo na život v harmonickej rodine, na ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti, na spôsobilosť na práva a na osobitnú starostlivosť a pomoc. SKIP víta túto Deklaráciu a prihlasuje sa k nej.

V Bratislave 22. 9.1999

Za správnosť: Doc. RNDr. Jozef Mikloško, DrSc.
tajomník SKIP