Dokumenty komisií a rád KBS

O potrebe návratu k živej prírode – k stvorenstvu

(povzbudenie Environmentálnej subkomisie KBS do nového roku 2013)
 

 

Svätý otec Benedikt XVI. v posolstve k Svetovému dňu pokoja napísal: „Rodina potrebuje domov a jej primerané životné prostredie, do ktorého môže votkať svoje vzťahy. Pre ľudskú rodinu je takýmto domovom zem, životné prostredie, ktoré nám dal Boh, Stvoriteľ, aby sme ho obývali tvorivo a zodpovedne.“1 Ide o nás, o naše rodiny, o ich zdravý rozvoj. Neskromný konzumný spôsob života a na druhej strane nezamestnanosť a bieda negatívne ovplyvňujú slovenské rodiny, kým návrat k tradičným hodnotám a práca v prospech spoločnosti im napomáhajú k slušnému životu. V tejto situácii vás všetkých, bratia a sestry, chceme povzbudiť k návratu k hospodáreniu na našich poliach a lúkach a k obnovenému vzťahu k Božej prírode.

Slovensko Boh obdaril pestrou prírodou, od nížin cez pahorkatiny až po vysoké hory. Naša vlasť bola v minulosti potravinovo sebestačná, no mnohí naši obyvatelia v dôsledku predchádzajúcich i súčasných hospodársko-politických okolností stratili vzťah k pôde. Dnes táto sebestačnosť klesla na alarmujúcich 45%. Mladí ľudia prestávajú byť vedení k domácemu hospodáreniu, často nenachádzajú zamestnanie a odchádzajú do zahraničia za prácou väčšinou neprimeranou ich vzdelaniu. Mnohé našimi predkami po stáročia zušľachťované polia, lúky a pasienky spustli a zarastajú, nie len stromami a kríkmi, ale aj burinou a nežiaducimi inváznymi rastlinami. Poľnohospodárska pôda aj tej najvyššej kvality ustupuje stavbe rôznych objektov, alebo sa ľahkovážne rozpredáva a Slovensko sa niekedy stáva zberňou odpadu. Prednosť majú často krátkodobé ekonomické záujmy aj za cenu ničenia životného prostredia.

Vyzývame preto mladú a strednú generáciu k návratu k živej prírode, k pôde, k pestovaniu rastlín, k chovu zvierat, či už pre vlastnú potrebu na tzv. samozásobovanie, alebo na produkciu potravín na tzv. predaj z dvora. K tomu je potrebné nadobudnúť patričné vedomosti a čerpať skúsenosti od staršej generácie. Z mnohých našich pozemkov by bolo možné získať zdravé a ekologicky čisté potraviny, využiteľné v mieste ich produkcie. Na mnohých miestach by mohli byť salaše s chovom oviec a kôz, ranče s hospodárskymi zvieratami, ktoré by priťahovali návštevníkov. Osobitne by bolo vhodné zamerať sa na chov slovenských plemien domácich zvierat a pestovanie slovenských odrôd kultúrnych rastlín, dobre prispôsobených našim podmienkam. Namiesto chemizácie poľnohospodárstva treba hľadať prírode blízke spôsoby pestovania rastlín a v chove zvierat uprednostniť prirodzené spoločenstvá a voľný chov pred intenzívnym priemyselným. Nezabúdajme, že výsledky poľnohospodárskej činnosti majú byť nie len užitočné pre človeka, ale majú aj udržať životné prostredie, krásu slovenskej krajiny. Tak, ako skrášľujeme okolie svojich príbytkov, aj naše hospodárstva majú prispievať k malebnosti krajiny a citlivo dotvárať kultúrne životné prostredie. Často aj s malými nákladmi môžeme získať pekné výsledky.

Nie menšiu pozornosť si zasluhuje naša slovenská príroda, hory, lesy, vodné toky, jazerá. Dôležitý je šetrný prístup k lesom, ich prírode blízke obhospodarovanie i zodpovedný vzťah k vodným tokom, aby sa nestávali stokami. Treba si chrániť vodu, pramene, vodné zdroje, ako významné národné bohatstvo. U nás ešte prežívajú mnohé pôvodné druhy rastlín a živočíchov, ktoré obdivuje svet. Treba ich primerane chrániť spolu s ich prirodzenými stanovišťami. Dnes nevieme, aké vzácne a užitočné môžu byť v budúcnosti. V tom je nenahraditeľná funkcia chránených území, ako aj náhradných biotopov pre ohrozené druhy. Mnohé naše obce sú obklopené peknou a vzácnou prírodou, je možné budovať informačné centrá, náučné chodníky a podporovať turistiku. Máme vzácnu možnosť tráviť čas v prírode, kde môžeme rozjímať nad krásou Božieho stvorenia, čo by malo byť samozrejmosťou života našich rodín.

Vytváraním možností ubytovania v obciach, budovaním parkov s miestnymi rastlinami a plemenami zvierat, ponúkaním domácich špecialít a oživením folklóru pomohli by sme k väčšej návštevnosti našich regiónov, čím by sa umenšovala aj nezamestnanosť a odliv obyvateľov z vidieka. 

Povzbudzujeme vás, svojich bratov a sestry, k návratu k prírode, osobitne k živej prírode na Slovensku, ku kresťanskému životnému štýlu v duchu dobrovoľnej skromnosti, ktorý je zároveň trvalo udržateľnou a perspektívnou alternatívou pre celé ľudstvo. Každý z nás môže k tomu prispieť šetrením vodou, energiami, triedením odpadu a nekonzumným spôsobom života. Boh nás chce mať vo svete stvorenia, ako spoločníkov a spolupracovníkov a nie ničiteľov prírody. Kresťanská tradícia v skutočnosti nerozdeľuje otázky starostlivosti o život v prírode, ktorá nás obklopuje, od starostlivosti o kvalitu jednotlivého ľudského života i ľudskej spoločnosti. Nemôžeme uzdraviť zranené životné prostredie bez uzdravovania zranenej duše človeka. Nejde len o nekonzumný spôsob života, ale aj a predovšetkým o solidaritu čiže zdieľanie dobier a vzájomnú žičlivosť.

Prajeme si, aby naša krajina bola pekná a zdravá, so zdravými a šťastnými obyvateľmi. Nezabúdajme za dary prírody ďakovať Bohu Stvoriteľovi, oslavovať ho svojou úctou a vďakou voči nemu a rešpektom k prírode. Ona je prvým zjavením nášho Boha a zároveň nás ňou poučuje, ako o tom svedčia aj Pánove podobenstvá, ktoré nachádzame v evanjeliu. Nedokážeme však vnímať krásu prírody a jej Stvoriteľa bez čistého srdca, preto hovorí Pán v evanjeliu: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5, 8)

Nech nám všetkým je príkladným odkazom pieseň sv. Františka z Assisi (Laudes Creaturarum): „Pochválený buď, Pane, sestrou našou, matkou zemou, ktorá nás živí a nám vládne a dáva nám rozličné plody, pestré kvety a byliny, pochválený buď, Pane, tými, ktorí skrze tvoju lásku sú schopní odpúšťať a znášajú každú bolesť a strasť...“