Mt 12, 50
Konferencia biskupov Slovenska k problematike trápenia zvierat
2004
V médiách sa občas objavujú správy o týraní zvierat človekom a neraz priamo chovateľom - podnikateľom. Zvieratá sú ponechané na pomalé hynutie hladom pre ekonomické ťažkosti chovateľa, umiestnené sú v nevhodných priestoroch, prípadne dlhodobo vystavené nepriazni počasia. Takéto a podobné postoje človeka sú nemorálne. Zvieratá cítia bolesť aj pohodu, preto necitlivosť človeka voči týmto tvorom svedčí o jeho tvrdosti srdca a nevšímavosti, ba až bezohľadnosti. Sú to vlastnosti, ktoré by mali byť cudzie kresťanovi a každému človekovi dobrého svedomia. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou starostlivosťou. Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú. Aj ľudia majú byť k nim láskaví. Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí ako sv. František Assiský alebo sv. Filip Neri.“1 Svätý Otec Ján Pavol II. v posolstve Pokoj s Bohom Stvoriteľom a pokoj s celým stvorenstvom hovorí, že „úcta k životu a k dôstojnosti ľudskej osoby zahrňuje aj úctu a starostlivosť o stvorenstvo, ktoré je spolu s človekom povolané oslavovať Boha2”. Človek môže využívať zvieratá pre svoje potreby, má to však robiť zodpovedne.3 Mnohé spôsoby chovu hospodárskych zvierat protirečia ich biologickej prirodzenosti. Podobne možno zavrhovať niektoré spôsoby ich zabitia, ako aj lovu. Chovateľ má zabezpečiť zvieratám prostredie zodpovedajúce ich prirodzenosti, kde môžu uplatniť svoje prirodzené správanie, ktoré nie je pre ne ani stresujúce, ani otupujúce. Zvieratá majú aj dôležitý podiel vo výchovnom procese človeka a svoju estetickú hodnotu. Zákon č. 115/1995 Z. z. tiež hovorí o ochrane zvierat a zdôrazňuje povinnosť zo strany človeka voči zvieraťu, ktoré chová. Má mu zaistiť opateru zodpovedajúcu jeho fyzickým potrebám a správaniu, ako je výživa, voľnosť pohybu, vylúčenie obmedzenia spôsobujúce bolesť či poranenie. Taktiež zdôrazňuje povinnosť zbaviť zviera vedomia pred usmrtením a vylučuje niektoré spôsoby usmrtenia, ako je utopenie, udusenie, otrávenie a použitie elektrického prúdu. Zákon v 39 paragrafoch stanovuje normy správania sa človeka voči rôznym kategóriám zvierat a určuje aj nemalé sankcie za ich porušenie. Kresťan má byť „soľou zeme a svetlom sveta” aj vo vzťahu voči stvorenstvu, teda i voči zvieratám, a bolo by smutné, keby občiansky zákon prevyšoval morálny profil kresťana. Pripomeňme si preto slová Jána Pavla II.: „Na záver tohto posolstva sa chcem priamo obrátiť na svojich bratov a sestry v Katolíckej cirkvi, aby som im pripomenul dôležitú povinnosť, ktorou je starostlivosť o celé stvorenstvo. Assiský Chudáčik nám dáva svedectvo, že v pokoji s Bohom sa môžeme lepšie venovať budovaniu pokoja s celým stvorenstvom, lebo ten je neoddeliteľný od pokoja medzi národmi.“
Mons. ThDr. Ján Babjak, predseda environmentálnej subkomisie Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska
1 KKC 2416
2 porov. Ź 148
3 porov. KKC 2415, 2417, 2418