"Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“"
Mt 12, 50
Mt 12, 50
Vyhlásenie Rady KBS pre cirkevné dejiny k 50. výročiu smrti spišského biskupa Jána Vojtaššáka
Spišský sídelný biskup Ján Vojtaššák (14. 11. 1877 Zákamenné – 4. 8. 1965 Říčany ČR) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského katolicizmu 20. storočia. Jeho zásluhy o náboženské, kultúrne a sociálne povznesenie sa neobmedzovali na Spišskú diecézu, ale pozitívne zasiahli celé Slovensko. Dalo by sa povedať, že prostredníctvom tejto osobnosti možno sledovať pohnuté dejiny slovenského katolicizmu v modernej dobe. Vojtaššák bol charakteristický priamosťou, jednoznačnosťou a neustálym aktivizmom. Bol predovšetkým biskupom. Keď v roku 1939 vznikol Slovenský štát, z poverenia biskupského zboru prijal funkciu podpredsedu Štátnej rady, reprezentatívneho politického orgánu, v ktorom boli zastúpení aj predstavitelia evanjelickej cirkvi a. v. a najvýznamnejších spolkov – Spolku sv. Vojtecha a Matice slovenskej. Tento orgán mal reprezentatívnu funkciu bez rozhodovacej právomoci a dosahu na politický život. Práve niektoré Vojtaššákove výroky v Štátnej rade týkajúce sa židovského obyvateľstva sa stali predmetom rôznych interpretácií. Odzrkadľujú istú dôverčivosť biskupa voči vtedajšej vládnej politike a jej postoju voči Židom. Spišské biskupstvo sa dlhšie usilovalo o zisk Baldovských kúpeľov, priamo susediacich so Spišskou Kapitulou. Biskupstvo plánovalo ich využitie na sociálne účely (starí kňazi, študenti), nie na komerčný zisk. Baldovské kúpele boli zadlžené a v roku 1940 vyhlásené za židovský majetok. Preto ich nebolo možné získať iným spôsobom ako arizáciou podľa vtedy platných arizačných zákonov. Biskup Vojtaššák spoločne s inými katolíckymi biskupmi postavil proti rasovo motivovanému Židovskému kódexu a podpísal pastiersky list z roku 1943, vyzývajúci na záchranu Židov. Hoci bolo Vojtaššákove politické angažovanie okrajové, stalo sa po roku 1945 vhodnou zámienkou na jeho zaistenie a vyšetrovanie. Vojtaššák sa jednoznačne a jasne staval proti komunistickému režimu. Za tento principiálny postoj si veľa vytrpel. Spolu s biskupmi Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom bol postavený pred Štátny súd v Bratislave a v zinscenovanom monsterprocese, ktorý sa konal v dňoch 8. – 15. januára 1951 ako 73-ročný nespravodlivo odsúdený na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku a peňažný trest 500-tisíc korún pre údajnú vojenskú zradu, velezradu, úklady proti republike a vyzvedačstvo v prospech Vatikánu. Biskup Vojtaššák už viac nemohol vykonávať svoje pôvodné biskupské poslanie a ako „vlastizradca“ a „špión Vatikánu“ bol postavený na úroveň najhorších zločincov, hoci nijaký zločin nespáchal. keď sa jasne postavil proti nastupujúcemu komunizmu, ktorý považoval za mimoriadne nebezpečenstvo pre Cirkev i pre národ. Napriek všetkým prežitým príkoriam zo strany komunistickej totalitnej moci ostal verný svojmu presvedčeniu a magistériu Katolíckej cirkvi. Za tento svoj postoj bol komunistickou diktatúrou väznený, týraný a až do konca svojho života ostal bez osobnej slobody pod kontrolou ŠtB. Zomrel v nemocnici v Říčanoch 4. augusta 1965 v povesti svätosti. Preto pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 priamo vyzval k začatiu beatifikačného procesu. K tomu procesu zaujali v roku 1996 kladný postoj všetci diecézni biskupi Slovenska. Ján Chryzostom Kardinál Korec v homílii pri bohoslužbách z príležitosti 35. výročia smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom v roku 2000 sa vyslovil za čím skoršie blahorečenie a nazval ho „mučeníkom”.
Spišský biskup Ján Vojtaššák si zaslúži, aby sa mu venovala väčšia pozornosť zo strany slovenských historikov bez ideologických dezinterpretácií a na základe solídneho vedeckého výskumu podľa starej historickej zásady sine ira et studio.
Bratislava 2. októbra 2015