Zborníky z konferencií

Náboženská sloboda v Slovenskej republike: súčasný stav a aktuálne výzvy

Anton Chromík

 

 

1 Úvod

1.1 Vnímanie náboženskej slobody v právnom kontexte 

Náboženská sloboda. Čo je jej obsahom? Je to iba sloboda vykonávania náboženských úkonov, alebo je táto sloboda širšia? Vychádzajúc z podstaty a zmyslu základného práva, ktorým náboženská sloboda určite je, na túto otázku odpovedá jeden z najznámejších slovenských ústavných právnikov profesor Marek Šmid nasledovne: „Náboženská sloboda je taký právny stav, v ktorom sa garantuje  individuálna možnosť človeka mať osobné presvedčenie o vyššej nadprirodzenej bytosti a o vzťahu, ktorým vzájomne disponujú (forum internum), a správať sa podľa tohto presvedčenia a prejavovať ho (forum externum)... a inštitucionálna možnosť nezávislého  a autonómneho správania sa cirkvi a náboženskej spoločnosti v štáte, ako aj samotného štátu (forum externum).“1

Mnohé prejavy konania podľa svedomia formovaného morálnymi princípmi obsiahnutými v náboženstve prakticky zas ukazujú na výraznú spätosť a vnútorný prienik a súvzťažnosť náboženskej slobody  so slobodou svedomia. O týchto slobodách aj Ústava Slovenskej republiky hovorí  jedným dychom v jednej vete článku 24 ods. 1 ústavy: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú“. Ďalšia veta odseku hovorí o obsahu týchto slobôd spoločne ako o jednom „práve“ v jednotnom čísle: „Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru“.

Podľa článku 24 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky: „Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ 

Preambula Charty základných práv únie (ďalej len „charta“), ktorá je inkorporovaná do Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, opätovne potvrdzuje práva, tak ako vyplývajú z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre všetky štáty; z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zo Sociálnych chárt prijatých úniou a Radou Európy a z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. Vivien Prais v. Council of the European Communities) a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Charta v článku II - 70  priznáva každému právo na slobodu svedomia a toto právo zahŕňa aj právo slobodne prejavovať svoje náboženské vyznanie bohoslužbou, vyučovaním, dodržiavaním náboženských noriem, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov. V bode 2 citovaného článku sa zároveň uznáva právo na výhradu svedomia.

Právo jednotlivých členov napr. Katolíckej cirkvi na uskutočňovanie katolíckej viery je tiež obsahom článku II ods. 1 Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou.2 

Medzi náboženské normy patria aj hodnoty vyjadrené v príkazoch „Nezabiješ!“ a „Nepokradneš!“. Kultúrny základ prirodzených práv má svoju vnútornú náplň veľmi blízku s náboženskými normami správania sa. Dalo by sa povedať, že nachádzať tieto práva bolo tak zrejmé, že ich našli a vnímali ako objektívne normy pre formovanie svedomia náboženstvá ešte pred vznikom právnych systémov.

 

1.2 Prirodzené hodnoty a ich ohrozenie.

C. S. Lewis autor svetoznámeho bestselleru Kronika Narnie vo svojej knihe Zničenie človeka pred mnohými desaťročiami prorocky napísal: „Ľudská prirodzenosť bude tou poslednou časťou prírody, ktorú si človek podrobí.... Bitka bude skutočne dovedená do víťazného konca.  Ale kto ju vlastne vyhrá? Lebo moc človeka zmeniť sám seba podľa priania znamená, ako sme videli, moc niektorých ľudí zmeniť ostatných ľudí podľa svojho. Vo všetkých dobách sa bez pochýb výchova a vzdelanie snažili túto moc uplatniť. Ale budúca situácia bude iná v dvoch ohľadoch. Po prvé táto moc bude oveľa silnejšia. Doposiaľ plány pedagógov dosiahli iba veľmi málo z toho, o čo sa pokúšali, ale keď tak čítame – ako Platón chcel, aby sa o deti starala obec a Elyot požadoval, aby sa chlapec do tej doby, kým mu bude sedem nestretol so žiadnymi mužmi a od toho veku so žiadnymi ženami... môžeme ďakovať blahodarnej tvrdohlavosti skutočných matiek a skutočných detí, že ľudská rasa je ešte taká normálna, aká je. Novodobí pretváratelia  človeka  budú vyzbrojení mocou všemocného štátu a veľmi presvedčivou vedeckou technikou; nakoniec vznikne rasa upravovateľov, ktorá bude utvárať potomstvo do ľubovoľného tvaru, ako sa im zapáči.“3 To majú byť zároveň tí, ktorí budú formovať svedomie. Práve tu niekde začína zmena. 

Blackov právnický slovník k pojmu „svedomie“ uvádza latinský výkladový text k  pojmu svedomie v latinčine: Conscientia dicitur a con et scio, quasi scire cum deo. Svedomie je zložené z con (s) a scio (viem), akoby to znamenalo vedieť s Bohom.4 Slovenský pojem „svedomie“ sa dá rozložiť úplne podobne. Black5 svedomie (cit pre morálku) chápe ako schopnosť posudzovať morálne kvality konania alebo rozoznávať medzi dobrom a zlom; tento pojem sa používa najmä na označenie vnímavosti a posudzovanie morálnych kvalít svojho vlastného chovania, ale v širšom zmysle znamená aj použitie obdobných morálnych meradiel na činy druhých. Zmysel pre dobro a zlo je vrodený každej osobe v dôsledku jej existencie ako spoločenskej bytosti. 

 

2 Právne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a ostatnými cirkvami zabezpečujúce náboženskú slobodu

2.1 Základná zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Počas pôsobenia pána Antona Neuwirtha, slovenského veľvyslanca pri Svätej stolici, dlhoročného väzňa pre Katolícku akciu došlo k ťažkej politickej situácii a veľvyslanca odvolali na „konzultácie“ do Bratislavy. Konzultácie trvali atypicky dlho, mesiac sa vliekol za mesiacom, až z toho boli roky. Pán veľvyslanec už bol starý človek, ale bol to hlboko veriaci muž a s pomocou profesora Mareka Šmida pôsobiaceho na Ministerstve zahraničných veci SR počas týchto konzultácií, vznikol základ zmluvy so Svätou stolicou a veľký podiel na tom mal práve čas, ktorý mal pán veľvyslanec k dispozícii. Aj to zlé, bolo teda využité na dobré. Pánu Neuwirthovi patrí veľký podiel na presadení práva na výhradu vo svedomí v Základnej zmluve.

Niet pochybností, že základné zmluvy upravili novým spôsobom vzťahy štátu a cirkví. Prakticky ukázali na oblasti, v ktorých cítia svoju úlohu cirkvi a náboženské spoločnosti.  Základné zmluvy pôsobili a pôsobia stabilizujúco a ukázali pole pôsobenia, v ktorých sa zmluvné strany navzájom považujú za  dôležité rešpektovať.

Po prijatí Základnej zmluvy so Svätou stolicou a Zmluvy s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami (ďalej aj spoločne „základné zmluvy“ či „základná zmluva“)6 sa začal po roku 2000 proces prijímania čiastkových zmlúv so Svätou stolicou ako aj dohôd s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Ako prvá z nich bola prijatá Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 648/2002 Z. z. Úspešne sa podarilo ukončiť proces tvorby textu a prijať Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní uverejnenej pod č. 394/2004 Z. z. ako aj obdobnú dohodu s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Ako posledná bola prijatá vzhľadom k náročnejším rokovaniam o mechanizme obsadzovania funkčným miest  Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky uverejnená pod č. 270/2005 Z. z. Doposiaľ sa nepodarilo uzavrieť Základnou zmluvou predpokladanú Zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi ani obdobnú dohodu s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zatiaľ čo proces tvorby zmlúv  o finančnom zabezpečení cirkví pre postoj ministerstva financií nepokračoval, odlišná bola situácia pri prípravách Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí (ďalej aj „zmluva“) a Dohody medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o práve uplatňovať výhrady vo svedomí (ďalej aj „dohoda“). 

Rád by som sa dotkol výziev, ktoré nás ešte čakajú a ktoré sú aktuálnymi na Slovensku:

(i) výhrada vo svedomí,

(ii) financovanie cirkví,

(iii) vzdelávanie,

(iv) presadzovanie nových práv zasahujúcich do náboženskej slobody a ďalších práv veriacich.

 

3 Výhrada vo svedomí

3.1 Materiálne dôvody na prijatie výhrad vo svedomí

Už som spomínal bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky pána Neuwirtha. Pri procese tvorby textu návrhu zmluvy o výhrade vo svedomí, som sa s ním stretol a zapôsobil na mňa ako hlboký a úžasný človek. Pamätám si najmä na jedno stretnutie. Rozprával mi o svojom zážitku s otcom Kolakovičom, ich duchovným vodcom s veľkým príbehom. Otec Kolakovič ich ako mladých kresťanov pred vypuknutím vojny pripravoval na nemeckú agresiu. Pripravoval ich na skutočnosť, že ako slovenskí vojaci zrejme budú musieť bojovať pod velením nemeckej armády. A hovoril im: „ak dostanete rozkaz popraviť zajatcov, za čin, ktorý určite nespáchali, pretože boli vo väzení. Nesmiete to urobiť! Musíte to odmietnuť aj keby Vás čakala smrť!“

Každý má svedomie. (Hoci u niektorých poriadne spí...) Svedomie núti človeka mnohokrát vykonať niečo, do čoho sa mu vôbec nechce; mnohokrát je to dokonca preňho veľmi nevýhodné a život ohrozujúce. Vaše svedomie napriek tomu nemlčí a žiada od vás čin. Žiada od vás morálny čin. Spoločnosť či štát od vás môžu žiadať niečo iné... Vtedy hovoríme o konflikte medzi právom a morálkou. Medzi štátom a morálnym činom.

Výhrada vo svedomí alebo výhrada svedomia znamená poslúchnuť svoje svedomie napriek tomu, že odo mňa spoločnosť či osoba očakáva niečo iné. 

Konať podľa svojho svedomia môže človek vždy. To je sloboda,  o ktorej veriaci veria, že ju dostali ako dar od Boha. 

Musíte však rátať, že ak konáte podľa svojho svedomia a porušíte zákon štátu či spoločnosti, v ktorej žijete, čaká vás trest. 

Cieľom každej spravodlivej spoločnosti je, aby sa človek nedostával do takejto pozície. Zákony štátu majú byť spravodlivé a správne. To sa však vždy nemusí podariť. Príkladov je veľa a nemusíte chodiť ďaleko. 

Čo potom, ak väčšina spoločnosti trvá na nespravodlivých zákonoch? Má takáto spoločnosť či väčšina právo nadiktovať vám vykonať čin, ktorý vaše svedomie s hrôzou odmieta ako  nemorálny? Má spoločnosť právo prinútiť ma vykonať vraždu nenarodeného dieťaťa? Má takáto spoločnosť právo zakázať mi vykonávať povolanie pôrodníka, ak odmietnem vykonať potrat?

Odpoveď na otázku, prečo by mal človek bojovať za to, aby nemusel konať proti svojmu svedomiu si musí dať každý z nás sám. 

Ja osobne sa nedokážem  zmieriť s vylučovaním  ľudí z povolaní  gynekológa, sudcu, novinára, advokáta, lekára či lekárnika pre ich vyššie morálne štandardy alebo ich kresťanské presvedčenie. 

Práve na tento účel slúžia zákonom definované výnimky (uznané výhrady vo svedomí) z povinnosti vykonať čin, ktorý je pre mnohých morálnym problémom hoci väčšina spoločnosti sa rozhodla ho tolerovať. 

Úžitok z takýchto výnimiek má každý aj samotný štát, pretože ak štát uznáva túto slobodu človeka, bude sa môcť aj človek postaviť za štát. Štát, ktorý bude nútiť svojich občanov vykonávať nemorálne veci, stráca u nich morálnu autoritu, ktorá je potrebná na jeho dlhodobé zachovanie. Uplatňovanie moci štátu musí mať morálny dôvod a základ; ak ho štát stráca, stáva sa amorálnou tyraniou.

 

3.2 Návrh zmluvy o výhrade vo svedomí

V Čl.7 Základnej zmluvy, Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. Obdobné ustanovenie obsahuje aj zmluva s ostatnými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami samozrejme vo vzťahu k svojim vieroučným a mravoučným zásadám.

Toto presadzoval návrh zmluvy o výhradách vo svedomí, pripravený Ministerstvom spravodlivosti SR a predložený na  rokovanie vlády. Na rokovanie vlády však napriek náročnému procesu tvorby nebol z politických dôvodov zaradený.7 Bol to návrh, ktorý ukázal silu svedomia. Nepoznám prípad vo svete, kde by pre výhradu vo svedomí padla vláda. Na Slovensku sa to stalo. Toto je výnimočná udalosť a ostane trvalo zapísaná v našej histórii. 

Bolo neprijatie zmluvy o výhradách vo svedomí čistým neúspechom? Pád vlády akoby tomu nasvedčoval. Nevidím však tieto veci tak negatívne. Za roky, ktoré som mal tú česť pracovať ako riaditeľ kancelárie ministra zodpovedný za prípravu zmluvy o výhradách vo svedomí na Ministerstve spravodlivosti SR som sa stretol s mnohými úžasnými ľuďmi. V dialógu s viacerými odborníkmi na rôznych ministerstvách som videl, že väčšina odborníkov – bez ohľadu na vlastné náboženské presvedčenie – odchádzala po niekedy niekoľkohodinových rozhovoroch, ktoré  sme viedli s presvedčením o nevyhnutnosti uchovania tohto priestoru slobody svedomia pre každého. Mnohé námietky sa práve vďaka otvorenému prístupu vysvetlili a praktickým ovocím sú prijaté nové zákony v oblasti výhrad vo svedomí napríklad v štátnej službe profesionálnych vojakov, transformovanie už uplatňovaných výhrad vo svedomí do nových zdravotníckych zákonov, praktické rešpektovanie výhrad vo svedomí v zákone o advokácii. Cesta dialógu je možná. 

Čo vlastne bráni prijatiu tejto zmluvy? V zásade nič praktické. Počas procesu boli odstránené rozpory so všetkými ministerstvami, ktoré podali pripomienky v lehote. Boli prijaté znenia zákonov, ktoré jasne vydefinovali rozsah uplatnenia výhrad vo svedomí tak, aby boli v zhode so zmluvou. Slovenská republika nemala od svojho vzniku problém s výhradou vo svedomí ani pre gynekológov, a ani v ďalších oblastiach. Výhrady vo svedomí napríklad  prakticky fungujú pri zdravotníckych pracovníkoch vo vzťahu k potratu, antikoncepcii či iným úkonom v našich zákonoch od roku 1989 a doteraz nespôsobili žiadne problémy. Časť autorov Stanoviska nezávislých expertov č. 2005-48 bohužiaľ účelovo uvádza, akoby išlo o čosi nové a nebezpečné, čo by mohlo spôsobiť neprístupnosť k službám reprodukčného zdravia, kam radia aj potraty. 

Racionálne výhrady odbornej obce voči praktickým negatívnym záverom Stanoviska, ktoré popierali autonómiu právnej úpravy Slovenskej republiky viedli k tomu, že sa časť autorov dištancovala od záverov správ  a zároveň viedli k vydaniu tlačovej správy, ktorá už redefinovala tieto závery  a neobsahovala praktické negatívne závery ohľadom samotného prijatia Zmluvy o výhradách vo svedomí, práve naopak uznala právo každého na výhradu vo svedomí v tejto oblasti (exaktne slovami: „bolo by úplne neprijateľné .... vyžadovať, či už od katolíckych zdravotníckych pracovníkov alebo prakticky od ktorejkoľvek inej osoby, ktorej náboženské presvedčenie odporuje interrupciám, aby sa aktívne zúčastňovali na vykonávaní interrupcií“ 9).

 

3.3 Otvorené oblasti - výhrada vo svedomí v súdnej sfére 

Nemyslím si, že sudca, ktorý nechce rozhodovať o potrate, či o rozvode bude horším sudcom. Ak je dôvodom na presun spisu napríklad materská dovolenka, zaťaženosť sudcu, či choroba nevidím žiaden dôvod, aby ústavné právo na slobodu svedomia malo byť nižšou hodnotou. Podľa našej ústavy je svedomie sudcu a jeho česť základom jeho funkcie, preto sľubuje na svoju česť a svedomie.10 Je povinnosťou sudcu rozhodovať a zákony vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.11 Odstrániť obsah jeho vnútorného presvedčenia alebo žiadať od neho priamo úkony proti jeho svedomiu majú dva dôsledky: Stratu svedomia, alebo stratu dobrého sudcu. Ani jednu možnosť nepovažujem pre štát za dobrú. Preto existuje aj tretia cesta a tou je rešpektovanie ústavného práva sudcu mať svoje svedomie.  Sudca totiž vymenovaním neprestáva byť človekom s ľudskými právami. Opatrenia, ktoré sa robia bežne v prípade napríklad zaujatosti sudcu, materskej dovolenky nasvedčujú, že nebude prakticky problém takúto právnu úpravu prijať; aj na rozhodovanie v pléne máme spôsoby, ktoré zabezpečia právo na riadny a spravodlivý proces. Uplatneniu výhrad vo svedomí nebráni žiaden z limitov uvedených pre slobodu svedomia v Ústave Slovenskej republiky.12 

3.4 Otvorené oblasti: výhrada vo svedomí a výchovno-vzdelávacia činnosť 

Návrh Zmluvy o výhradách vo svedomí navrhoval nasledovnú úpravu:

„Právo uplatňovať výhrady vo svedomí sa týka: ...

...výchovno-vzdelávacia činnosť, najmä konanie týkajúce sa článku 12 a 13 základnej zmluvy...“ (čl. 4 odsek 1 písm. c)

Uplatnenie výhrady vo svedomí malo byť prevenciou vzniku  konfliktu vo svedomí v oblasti výchovno-vzdelávacej  činnosti. Umožní napríklad odmietnuť použitie pedofilnej učebnice, vyučovanie ideologických neprávd a lží, predkladanie hypotéz ako dokázaných faktov a pod. Zahŕňa možnosť odmietnuť vyučovať spôsoby antikoncepcie, pozitívny pohľad na eutanáziu. Zmluvné strany pri tvorbe textu považovali za potrebné zdôrazniť osobitný záujem o možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí v oblastiach uvedených v článku 12 a 13 základnej zmluvy. 

Oblasť starostlivosti o deti a ich výchova je podľa článku 12 základnej zmluvy právom a povinnosťou rodičov. Rodičia majú právo vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami Katolíckej cirkvi. Slovenská republika sa taktiež v článku 13 základnej zmluvy zaviazala vytvárať podmienky na katolícku výchovu detí v školách a školských zariadeniach v súlade s náboženským presvedčením ich rodičov.

Na výchovno-vzdelávaciu činnosť sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z.  o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a Zákonník práce.

Zákon č. 552/2003 Z. z.  o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov  v § 8 ods. 1 písm. a) obsahuje povinnosť dodržiavať právne predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia a rešpektovať  a chrániť ľudskú  dôstojnosť a ľudské práva. 

Zákonník práce v § 47 ods. 3  ustanovuje, že zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyny, ktoré

 a) sú v  rozpore so všeobecne záväznými  právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

 b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

V skutočnosti v najzložitejšom prípade môže ísť len o technický problém zabezpečenia náhradného vyučujúceho na hodinu, tak ako je to v prípade práceneschopnosti či iného prevádzkového dôvodu riaditeľom školy. 

Uplatnenie výhrady vo svedomí vo vyučovacom procese neznamená, že deti nedostanú potrebné informácie. Ak si učiteľ uplatní právo na výhradu vo svedomí, má  riaditeľ školy právo zabezpečiť na predmetné hodiny náhradného vyučujúceho. Je samozrejmé, že od učiteľa, ktorý si uplatní výhradu vo svedomí, sa bude požadovať vykonanie náhradných povinností. Podľa základnej zmluvy aj vo vyučovacom procese v školách však musí byť rešpektované právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich svedomím. Dohovor o právach dieťaťa deklaruje právo dieťaťa na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Už z ustanovení základnej zmluvy vyplýva, že ak dieťa alebo rodič uplatní svoje námietky voči vyučovaciemu procesu, ako je napríklad výučba antikoncepcie, má dieťa právo takéhoto vyučovacieho procesu sa nezúčastniť. 

 

3.5 Odporúčania pre prijatie Zmluvy o výhradách vo svedomí

Rád by som spomenul niekoľko opatrení a krokov, ktoré by sa mali realizovať v súvislosti so Zmluvou o výhradách vo svedomí:

(i) Príprava zákonnej úpravy vo vzťahu vo výhrade vo svedomí v školstve a súdnej sfére.

(ii) Obsah zmluvy musí rešpektovať základnú zmluvu, t. j. musí stanoviť jasne rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva. V tomto ohľade, by mala zmluva prakticky určiť tento rozsah tak, aby sa stabilizoval jasne aspoň súčasný stav (status quo) v oblasti práva na slobodu svedomia.

(iii) Bolo by vhodné zahrnúť do zmluvy aj právo zariadení zriadených cirkvou nato, aby štát od nich nevyžadoval úkony, ktoré sú v rozpore s vieroučnými či mravoučnými zásadami jednotlivých cirkví a aby ich z tohto dôvodu nediskriminoval.

(iv) Dialóg by mala zabezpečovať paritná komisia, ktorá by vytvárala priestor na komunikáciu a odstraňovanie napätia a vytvorila formálne štruktúry vedenia dialógu v budúcnosti.

 

4 Financovanie cirkví

Financovanie náboženských inštitúcií je veľmi citlivá otázka a jej rozobratie by si zaslúžilo osobitnú konferenciu. Nemôžem ju však opomenúť, pretože ostáva zatiaľ otvorenou výzvou  a  základná zmluva ju predpokladá. 

Štát sa v základnej zmluve zaviazal uzatvoriť osobitnú medzinárodnú zmluvu, ktorá finančne zabezpečí cirkvi a náboženské spoločnosti. Vzťah štátu a cirkví aj ohľadom financovania či rešpektovania finančnej samostatnosti cirkvi štátom je vzhľadom na špecifický búrlivý vývoj v tejto geografickej oblasti v úplne inej situácii ako napríklad v USA, kde existuje niekoľko sto rokov trvajúca kontinuita nezasahovania štátu do majetku cirkví a veriaci si vytvorili darmi postupne dostatočný kapitál, ktorý zabezpečuje sociálne a školské diela v cirkvi aj existenciu bohoslužobných priestorov. 

V našich podmienkach je táto oblasť veľmi citlivá, pretože od čias Jozefa II, cirkev nezažila dlhšie kontinuálne obdobie, ktoré by neskončilo znárodnením, získaním štátnej nadvlády nad veriacimi darovaným majetkom cirkvi. (Reformy Jozefa II, amortizačné zákony, pozemkové reformy za 1. ČSR, pozemkové reformy a znárodnenia po roku 1945). Od čias Jozefa II. sa v  tomto geopolitickom priestore dlhodobo uplatňujú  náhradné riešenia pre cirkev za tieto obmedzovania správy majetku, či stratu vlastníctva. Sú to isté štátne náhrady za tieto zásahy ako  napríklad kongrua, t. j. náhrady na platy kňazov a ďalšie väčšie alebo menšie príspevky na činnosť. 

Pri hľadaní funkčného modelu by bolo vhodné mať na zreteli nasledovné skutočnosti:

(i) Princíp rovnocennosti a rovnakého financovania cirkevných diel, ktoré vykonávajú verejnoprospešné práce (sociálne diela, školské diela, nemocnice).

(ii) Právne zabezpečenie príspevkov štátu  na  neoceniteľné kultúrne pamiatky sakrálneho charakteru, ktoré sú súčasťou našej histórie, pretože práve starostlivosť cirkvi o ne, stojí veriacich asi najväčšie financie. Len na čiastočnú obnovu Dómu sv. Martina musela napríklad Katolícka cirkev predať jednu veľkú budovu školy  v Bratislave.

Usporiadanie vzájomných vzťahov nemá len jedno jediné správne  riešenie a je dobré, že v tejto veci sa hľadá spoločné riešenie, ktoré bude akceptované všetkými cirkvami a štátom.

 

5 Vzdelávanie

5.1 Zmluva o výchove a vzdelávaní

Vzdelávanie má pred sebou okrem výhrady vo svedomí ďalšiu výzvu, ktorá nás čaká.

Slovenská republika na seba prevzala medzinárodnoprávny záväzok v podobe Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou uverejnenej v zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z. z. (ďalej len „Základná zmluva“), ako aj Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní  uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 394/2004 Z. z. (ďalej aj „zmluva o výchove“). Obdobné práva a povinnosti prevzala na seba vo vzťahu k ďalším registrovaným cirkvám a to Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 250/2002 Z. z. („základná zmluva s registrovanými cirkvami“) a Dohodou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 395/2004 Z. z.(ďalej len „dohoda o výchove“).

Základná zmluva (obdobný text obsahuje aj základná zmluva s registrovanými cirkvami) v článku 13 uvádza:

„(1) Katolícka cirkev má právo zriaďovať, spravovať a využívať na výchovu a vzdelávanie základné a stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia v súlade s podmienkami stanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky.

(2) Školy a školské zariadenia uvedené v odseku 1 majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Rozsah finančného zabezpečenia škôl a školských zariadení z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky upraví osobitná zmluva podľa článku 20 tejto zmluvy.

(3) Rodičia a iné osoby uvedené v článku 12 ods. 1 majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia.“

 

Článok I ods. 1 a ods. 8 zmluvy o výchove znie:

„1. Katolíckou školou a katolíckym školským zariadením (ďalej len katolícka škola ) je cirkevná škola a cirkevné školské zariadenie zriadené alebo uznané miestnym diecéznym biskupom, jeho generálnym vikárom alebo predstaveným náboženskej spoločnosti (ďalej len príslušná vrchnosť Katolíckej cirkvi ) v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky....

 

8. Katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.“

 

Obdobné znenie textu obsahuje aj dohoda o výchove.

Zmluvní partneri teda predpokladali, že cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia budú financované zo štátneho rozpočtu a to takým spôsobom, aby neboli diskriminované voči iným typom zariadení, či už štátnym alebo súkromným. Zákon, ktorý bol prijatý v roku 200613  presadzuje opačné princípy. Cirkevné školstvo sa nepovažuje za rovnocenného partnera štátnym zariadeniam. Financovanie cirkevných škôl, hoci rodičia týchto detí sú rovnakými daňovými poplatníkmi ako rodičia detí, ktoré navštevujú štátne školy, je diskriminačné. Táto nerovnosť znamená, že deti v cirkevných školách nedostávajú rovnaký príspevok štátu na stravovanie, na družinu a všetky tieto dodatočné náklady musia znášať rodičia. Cirkevné školy v Slovenskej republike navyše nevyberajú poplatky za štúdium rovnako ako štátne školy. Tým sa líšia od súkromných škôl. Rodičia detí, ktorí dávajú deti do cirkevnej školy patria k priemerne zarábajúcim občanom s väčším počtom detí a niet medzi nimi výrazné množstvo nadpriemerne zarábajúcich osôb. Preto na nich tieto opatrenia dopadajú výraznejšie.

V čase prijímania tejto novely bol vypracovaný pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý síce nebol prijatý celkom tak, ako som ho navrhoval, ale aj napriek zmenám významne zmiernil následky negatívnych dopadov, ktoré hrozili prijatím návrhu zákona v pôvodnom znení tým, že obec a samosprávny kraj poskytuje finančné prostriedky najmenej vo výške 88% zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka cirkevného školského zariadenia. Tento pozmeňujúci návrh bol prijatý najskôr na obdobie troch rokov a nakoniec sa stal súčasťou zákona bez obmedzenia času.

Pri aplikácii zákona ako aj výpočte sumy príspevku dochádza aj ku konfliktným situáciám. Niekedy je táto situácia taká vyhrotená, že, bohužiaľ, viedla až k súdnemu sporu, pretože obec napriek prijatej sume z daní nemieni uvedené financie cirkevným zariadeniam poskytnúť.

 

5.2 Vhodné budúce legislatívne opatrenia pri výchove a vzdelávaní

Bolo by vhodné, aby zákon rešpektoval aj princípy, ktoré možno vyvodiť z textu zmlúv uzatvorených  medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou a takisto z textu zmlúv uzatvorených s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami ako aj duch týchto zmlúv najmä:

(i) cirkvi majú právo zriaďovať školy a školské zariadenia v súlade s právnym poriadkom SR,

(ii) cirkevné školské zariadenia by mali byť financované zo štátneho rozpočtu,

(iii) právny poriadok by nemal v súlade so zásadou rovnocenného postavenia stanovovať iné pravidlá pre cirkevné školy a školské zariadenia ako pre iné zariadenia napr. štátne zariadenia,

(iv) právo zriaďovať vybraté druhy škôl a  školských zariadení nemôže byť negované voľnou úvahou obce, či zriaďovateľovi vybratého druhu školy a školského zariadenia udelí alebo neudelí súhlas na zriadenie,

(v) cirkevné školské zariadenia a školy majú mať v súlade so zásadou nediskriminácie   finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu ako ho majú všetky ostatné školy,

(vi) právo rodičov na slobodný výber školy  by nemalo byť obmedzené tým, že v cirkevnom zariadení by malo jeho dieťa dostať menšiu dotáciu ako dieťa iných rodičov v štátnom zariadení.

 

6 Presadzovanie nových práv zasahujúcich do náboženskej slobody a ďalších práv veriacich

Základná zmluva:

„Čl.11 

 Zmluvné strany budú spolupracovať na ochrane a podpore manželstva, ako aj rodiny, ktorá z manželstva pochádza.

 Čl.12

(1) Starostlivosť o deti a ich výchova sú právom a povinnosťou rodičov. Ak toto právo nemôžu zo závažných dôvodov uplatňovať rodičia, prechádza na základe rozhodnutia príslušného súdu Slovenskej republiky na iné osoby alebo zariadenia na výkon ústavnej alebo ochrannej výchovy.

 (2) Rodičia a iné osoby a zariadenia uvedené v odseku 1 majú právo vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami Katolíckej cirkvi.“

 

Občania, ktorých morálne normy sú formované svedomím nesmú svoje snaženia obmedzovať na výhrady vo svedomí, pretože každý nesie zodpovednosť za formovanie sveta v zmysle hodnôt, ktoré umožňujú pokojný a dobrý život jeho rodiny a spoločnosti.

To je dôvod, pre ktorý je pochopiteľné, že náboženské normy nie sú len o tom, koľkokrát v roku je veriaci v kostole, ale aj o zachovávaní morálnych noriem, ktoré robia život lepším. Táto výzva konať dobro, dodržiavať morálne normy, ako ju  chápu veriaci, je pre nich výzvou od darcu života, nadprirodzenej bytosti presahujúcej ich vlastné bytie. Zasahuje preto do hĺbky ich motivácií. Jednou z najvážnejších povinností, ktorú vnímajú sú práve hodnoty manželstva, rodiny, riadnej výchovy detí. Sú to hodnoty, ktoré sú vlastné v našom kultúrnom prostredí skoro každému, lebo sú prirodzeným základom dobrého a naša kultúra bola celé stáročia formovaná kresťanským pohľadom na ženu a matku aj rodinu.

Rád by som upozornil aj na štyri aktuálne výzvy, ktorým sme čelili v poslednom období. 

Gender ideológia sa začína presadzovať pod rúškom rodovej rovnosti. Jej cieľom však nie je rovnosť mužov a žien, ale voľný výber rodu. Je založená na princípe, že rod je sociálny konštrukt, ktorý sa dá zmeniť, ba dokonca je vhodné bojovať proti akýmkoľvek rodovým stereotypom. Pre tieto ideologické konštrukty sa mnohokrát stávajú neprijateľné aj dobré myšlienky. Typickým príkladom je Istambulský dohovor. Je potrebné oceniť postoj našich politikov v tejto veci. 

Pozitívnym príkladom, ktorý zažívame v poslednom roku je vypracovávanie návrhu stratégie ľudských práv, ktorá bola pripravená Ministerstvom zahraničných vecí SR. Enormné, ba dokonca názorovo rozdielne skupiny ľudí začali jednotne vyjadrovať svoj názor vo vzťahu k veciam verejným a k tomu, čo chceme, aby ostalo ľudskými právami. Zo samotného obsahu diskusie sa zdá, že väčšina ľudí túži práve po tom, aby sa začali práva napĺňať obsahom (napr. právo na život nenarodených detí) namiesto ich rozširovania či predefinovávania.

Ľudia neostali ľahostajní ani pri zavádzaní chemického potratu. Tu je potrebné oceniť práve postoj ministerstva zdravotníctva, ktoré spornú situáciu rozseklo jasným stanoviskom k nelegálnosti týchto prostriedkov a ich predaja v Slovenskej republike. 

Takisto veľmi zvláštna situácia vznikla pri zavádzaní nového šlabikára pre deti, v ktorom postavička v dúhových farbách sprevádza deti v celej učebnici. Zo šlabikára sa stratili mnohé tradičné obrázky detí vo vzťahoch s mamou a otcom. Všetci Slováci poznajú vetu zo šlabikára: Mama má Emu. Ema má mamu. Táto veta už v šlabikári nie je. Namiesto toho mali prváci  čítať o chlapcovi, ktorý je spokojný, že má ocka na týždeň a druhého na víkend. Mám priateľa, ktorého neter sa po prečítaní tohto textu večer rozplakala a povedala, že ona nechce iného otecka. Treba oceniť postoj ministra školstva, ktorý vyhlásil, že takýto text je v šlabikári nevhodný. Nejde o zakrývanie tragédie rozvodu, ale o nesprávny spôsob vyrovnávania sa s tragédiou rozvodu. Stáva sa aj to, že deti prídu o končatinu  alebo sú chorí. Neučíme o týchto tragédiách prváčikov, hoci fyzicky či mentálne postihnutí plne patria do nášho sveta. A už vôbec by  sme ich nemali učiť spôsobom, že má byť dieťa spokojné, že má jednu končatinu umelú? Žiadne dieťa nechce prísť o svojho ocka.  

Súčasný trend v Európe sa však odlišuje v mnohom od krajiny ku krajine. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré si prežili počas  období totality svoje. Cirkev bola vystavená iným pokušeniam ako v západných krajinách. Kým na Západe prešli výraznou sexuálnou revolúciou a konzumizmom, ktoré destabilizovali rodiny a hodnoty, v  postkomunistických krajinách sme tomuto pokušeniu museli  odolávať neskôr, ale o to s väčšou razanciou. Naviac spolu so slobodou prišiel totálny ekonomický prepad, pracovné neistoty, nezamestnanosť. Pracovné a platové  podmienky sú u nás stále jedny z najťažších v Európskej únii. Pôrodnosť enormne klesla.14 Sme dlhodobo pod hranicou zachovania populácie, ktorá je 2,1 dieťaťa na ženu v plodnom období. V roku 2012 náš štatistický úrad SR uviedol priemernú plodnosť 1,34 dieťaťa na ženu v plodnom období.15  Máme jednu z najnižších pôrodností v EÚ.16 Postupne sa vyrovnávame so skutočnosťou, že vymierame ako národ. Krivka pôrodnosti neprispôsobivých skupín ale neklesla, a v  porovnaní  s nízkou mierou pôrodnosti Slovákov to znamená prečísľovanie menej prispôsobivého obyvateľstva vo viacerých obciach a z toho vyplývajúci rast sociálneho napätia.

Ľahké extrémistické riešenia nefungujú. Obrat nastáva vždy vnútri. Návrat k prirodzeným hodnotám rodiny a manželstva. Podpora stabilných rodín založených mužom a ženou. Je potrebné oceniť súčasný spoločný návrh vládnej strany a opozície ohľadom ústavnej  definície manželstva ako zväzku muža a ženy. Je to prvý dobrý krok  a nesmie ostať posledný, treba urobiť ďalšie kroky. Cítime, že ľudia sa musia mať právo k tejto veci vyjadriť. 

Manželstvo je skutočne výnimočné a zaslúži si nielen formálne svoje postavenie, ale aj ochranu pred devalváciou. Nemôžeme sa tváriť, že nejaký iný zväzok môže dostať rovnaké práva a povinnosti ako manželstvo a nebude to narušením manželstva. Ak cítime záväzok voči našim deťom, musíme sa snažiť im dať to najlepšie. Najlepšie pre dieťa nie je len to materiálne, ale najmä to, že vyrastá v rodine s otcom a mamou. Veď kto ste tu, cítili ste, že by otec alebo matka boli pre vás zbytoční? Možno vám chýbali, možno neboli takí akí mali byť, ale ťažko by sme tu na svete boli bez otca a matky. 

Posledné rozhodnutia ELSP a ESD, ktoré uprednostnili pri posudzovaní registrovaných partnerstiev princíp nediskriminácie pred právom dieťaťa na otca a matku nás napĺňajú vážnymi obavami. Manželstvo nie je sex, je to jednota mnohých cieľov, je v ňom úplne zjednotené manželské objatie s túžbou prijať deti, prijatie detí ako daru a ich výchova tými, ktorí ich splodili. Práve kvôli úžasnej prirodzenej jednote vytvára spoločenstvo, ktoré nás priviedlo všetkých sem do súčasnosti. Všetky ostatné pokusy – a že ich bolo v histórii mnoho – skončili neúspechom. Veriaci kresťania zároveň považujú manželstvo za sviatosť a  za obraz vzťahu Cirkvi a Krista. 

 

Cítime ohrozenie manželstva a asi nebude iná cesta, ako tá, aby sme mu venovali väčšiu pozornosť, väčšmi ho podporovali ako doteraz. Urobili sme málo. Napriek vysokej rozvodovosti má manželstvo u nás váhu, máme málo ľudí, ktorí by doň nevstupovali.  To je dobrý základ. Práve tým sa líšime od krajín, kde už manželstvo pre rozriedenie svojho obsahu stratilo pre ľudí praktickú hodnotu. Rodinám však treba pomôcť. Mali by im pomôcť prakticky zameraní manželskí poradcovia, ktorí nám chýbajú. 

Ďalším krokom by mala byť celková pro family politika, ktorá by naozaj rodinu postavila do centra všetkých politík. Investícia do rodiny sa pre štát vždy oplatí. Ak vieme, že rodina by si dovolila ešte jedno dieťa, keby nebola postihnutá výpadkom príjmu počas materskej dovolenky, mali by sme uvažovať nad podporou takým spôsobom, že bude žena dostávať príspevok vo výške  svojej vlastnej priemernej mzdy, ktorú zarábala pred počatím dieťaťa.  Určite by to prospelo k lepšiemu prijímaniu detí. Takisto je potrebné pracovať na utužovaní vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi. 

Ak budú môcť pracujúci prispievať aspoň časťou svojich odvodov na dôchodkové poistenie priamo na dôchodok svojich vlastných rodičov, zvýši sa nielen medzigeneračná solidarita, ale aj vyššia morálna akceptácia odvodov ako potrebných. 

 

7 Záver

Slovenská republika má viac ako dvadsať rokov. Počas jej histórie sa vystriedali mnohé vlády a každá  z nich zanechala na Slovensku stopu. Aj čo sa týka náboženskej slobody. Niektoré veci sa podarili lepšie, niektoré horšie. Vývoj nie je kontinuálny a robiť chyby je v prirodzenosti človeka. Je potrebné oceniť, že každá vláda, ktorá doteraz na Slovensku vládla,  má za sebou aj pozitívny prínos vo vzťahu k náboženskej slobode.

Som presvedčený, že aj  toto je nádej pre rast a výzvy na zlepšenie v oblastiach, ktoré nám ostali otvorené. Angažovanosť občanov v oblasti ľudských práv ma presvedčila, že sa vieme zasadiť o dobro a hodnoty.

 

Zoznam bibliografických odkazov

LEWIS,  C. S.: Zničení člověka. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství. 1998, 62 s. ISBN 80-7192-360-5

Petícia Vláde Slovenskej republiky za zrovnoprávnenie cirkevného školstva, in: http://www.farnostdlhe.eu/wp-content/uploads/peticia-prehlad-zmeny.pdf

ŠMID, M.: K podstate a zmyslu slobody svedomia a slobody náboženstva : K článku 7 Základnej zmluvy medzi  Svätou stolicou a Slovenskou republikou a k návrhom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí a Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. In: MORAVČÍKOVÁ, M. (ed): Výhrada vo svedomí. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2007, s. 384 – 486. ISBN:978-80-89096-28-12 

CHRISTIANS, L. L.: Právo na výhradu vo svedomí a uzatváranie konkordátov medzi členskými štátmi Európskej únie a Svätou stolicou : K stanovisku skupiny nezávislých expertov EÚ pre oblasť základných práv. In: MORAVČÍKOVÁ, M. (ed): Výhrada vo svedomí. Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2007. s. 313-351. ISBN:978-80-89096-28 – 12

ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR: Plodnosť, in: http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/grafy_mapy/2012/plodnost.pdf

SVETOVÁ BANKA: Indikátory svetového vývoja/zdravie/miera plodnosti, in: https://www.google.sk/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&met_y=sp_dyn_tfrt_in&idim=country:SVK&dl=sk&hl=sk&q=plodnos%C5%A5#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=sp_dyn_tfrt_in&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=country:SVK:POL:PRT:AUT:ROM:DEU:NOR:HUN:FRA:CZE:BEL:NLD:TUR:IRL:ESP:CHE:GBR:SWE:ITA&ifdim=region&tstart=-310438800000&tend=1298934000000&hl=sk&dl=sk&ind=false

 

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD. vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Teologickú fakultu Trnavskej univerzity. Titul PhD. obhájil v oblasti trestného práva. Je jedným zo spoluautorov publikácie venujúcej sa vzťahom štátu a cirkví „Clara pacta - boni amici“, ako aj spoluautorom publikácie „Výhrada vo svedomí“. V súčasnosti  pôsobí ako advokát a je jedným z troch hovorcov Aliancie za rodinu. Ide občiansku iniciatívu, ktorá združuje viac ako 70 organizácií a ktorá vznikla ako odpoveď na potrebu nájsť celoslovenského reprezentanta hodnôt tradičnej rodiny a manželstva